Milí pacienti – je mi vás ľúto !

Autor: Miroslava Roháčová | 2.12.2011 o 18:12 | (upravené 2.12.2011 o 19:55) Karma článku: 14,34 | Prečítané:  4993x

Dnes vám neponúkam svoj článok, ale s radosťou zdieľam túto myšlienku. Viem, že sme sa toho už o lekároch napočúvali dosť. Ale keď je to potrebné, tak je to nutné ! MuDr. Peter Abelovsky je lekár, ktorý je dosť odvážny na to, aby ešte používal svoj titul, ktorý si na konci štúdia obhájil červeným diplomom. Priznám sa, že ako lekára ho nemôžem hodnotiť. Sama som v jeho ordinácii nikdy nebola ako pacient. Ak je však každý lekár takým človekom, akým je práve on, tak mám potom ku všetkým ešte väčšiu úctu, akú som mala doteraz.  Hovoria o ňom ako o odborníkovi, ktorý vám vždy na 100% pomôže. Tak som to o ňom aspoň počula. Ja ho poznám ako človeka. A tých sto percent je mu možno aj málo.

V čase jeho osláv, kedy by sa mal tešiť z toho, že má za sebou štvrť storočnicu praxe, k oslave žiaľ nedochádza. Pohoršenie i nezainteresovaných lekárov (ak ich môžeme vôbec takto nazvať), je pochopiteľné. Ja sama nerozumiem tomu, prečo sme ochotní postaviť sa za pár ľudí, čo štrajkuje a nie sme schopní postaviť sa za tých, ktorí nás majú liečiť.

Keď chceme, aby neodriekali operácie, aby neopúšťali nemocnice – veď kto nás bude potom liečiť, že ? – tak sa za nich postavme a vybojujme spolu s nimi spoločnosť, kde budú dostatočne ohodnotení. Každý predsa vo svojej práci o to bojujeme.

Slováci radi nadávajú na politiku, systém, ekonomiku štátu, najnovšie na lekárov. Ale v čase, keď by si mali zvoliť tú správnu cestu, volia radšej pozeranie filmu v televízii či krčmu namiesto vyjadrenia názoru. Tak teda prečítajte si názor, za ktorým ja, ako pacient, stojím !

Tieto riadky sa mi nepíšu ľahko. Som lekár s takmer 25 ročnou praxou. V poslednom období pracujem v privátnom zdravotníckom zariadení, ktoré vediem a na moje šťastie momentálne nemusím čeliť dileme, prečo som sa zapojil do lekárskeho štrajku a prečo som svoju výpoveď nestiahol. Táto situácia sa ma však dotýka bytostne, napokon ako každého potenciálneho pacienta na Slovensku. Nedá mi preto nereagovať ako pacient . Aj keď si myslím, že to asi nedopíšem ...

Milí pacienti – je mi vás ľúto - nakoľko skutočne nechápete svojich lekárov. Tých lekárov, ktorí momentálne vystavujú seba a svoje rodiny existenčnej kríze. Verte, že by sa radšej venovali chystaniu Vianoc, ako to robíme všetci, ale napokon mnohí z nich Vianoce, tak ako ich poznáte vy, nezažívajú. Trávia ich v nemocniciach, na pohotovosti v ústavoch, v sanitke pre ... vaše dobro. Týmto lekárom, ktorým ide teraz o všetko, vždy šlo o Vás.

Kým lekári zložia Hippokratovu prísahu – ktorou sa radi oháňame, pričom málo kto skutočne vie, čo sa v nej konkrétne hovorí, museli sme absolvovať jednu z najťažších vysokých škôl. Už len výber na túto fakultu je veľmi prísny a obstoja len tí najlepší. Ich štúdium okrem iného trvá 6 rokov a nemožno ho ako jedno z mála odborov študovať „popri“ zamestnaní. Po skončení školy sa však ich štúdium len začína a podstupujú postgraduálne vzdelávanie, z ktorého opätovne skladajú atestačné skúšky. K tomu patria početné školenia, zahraničné stáže, kongresy, nehovoriac o tom, že nie sme doma so svojou rodinou. To všetko robia iba pre vás, nakoľko na ich hodnotení sa to takmer neprejaví...

Keď začnú pracovať samostatne v štúdiu pokračujú, aby si svoj „ post“ obhájili. Dennodenne sú konfrontovaní náročnejšími prípadmi, komplikáciami, naliehavými stavmi, rozhodovaním v časovej tiesni a v krajnej vyčerpanosti . Odmenou za to je Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak sa náhodou nikto z nás pacientov nesťažuje.

To všetko robia nie pre peniaze, ale pre vás. Keď teraz mnohí na vrchole svojej profesijnej kariéry to všetko chcú opustiť a mnoho krát ani nevedia, čo bude ďalej, zase to robia len a len pre vás - milí pacienti. Je to napokon ich jediná možnosť , ako vysloviť svoj nesúhlas. Vaši lekári už nedokážu ušetriť viac ako sa v tejto spoločnosti rozkradne. Ich odmenou je naše nepochopenie, naša netolerantnosť, reakcia vládnych úradníkov nútenou prácou a dokonca ich považujeme za nepriateľov Slovenska. Oni v skutočnosti už len nedokážu ďalej suplovať amatérske kroky našich politikov a úradníkov, pre ktorých je zdravotníctvo akurát dobrá populistická predvolebná téma. Ale keď treba konať, je to sektor na „Z“ a už nie je až taký populárny. Verte, že lekári najlepšie vedia, v akom žalostnom stave sa naše – vaše zdravotníctvo nachádza. Že neustále dochádza k znižovaniu kvality a dostupnosti. A ak ste to nepocítili na vlastnej koži, tak zase len pre obetavosť a zanietenie všetkých zdravotníckych pracovníkov.

Poďme k  peniazom – zúfalej téme, ktorá rezonuje v celej spoločnosti. Je vrcholom úbohosti, aby novinár, štátny úradník, analytik alebo ktokoľvek „fundovanejší“ hovoril o tom, koľko by mal lekár zarábať. V dnešnom „slovenskom svete“ asi netreba vyratúvať príjmy v iných profesiách, ale za to čo lekári pre nás robia, čo obetujú by sa ich príjem mal pohybovať niekde medzi 4. až 8. tisícami eur. Pobúrilo vás to ? Neviem ako vy, ale ja si iste radšej ľahnem na operačný stôl a zverím sa lekárovi, ktorý nebude frustrovaný, vyčerpaný, znechutený, ktorý nebude mať zviazané ruky nezmyselnou byrokraciou, nariadeniami, Úradom na dohľad, atď. Očakávam skôr odborníka dostatočne motivovaného, sústredeného, odpočinutého a kreatívneho. To všetko si za tristo eur dnes nekúpite.

Ale dosť o peniazoch a mojom naivnom názore, lebo zainteresovaní iste povedia, že keby vedeli odkiaľ ich majú vziať ... A len tak mimochodom - to, že to nevedia, len podčiarkuje ich neprofesionálnosť, nekompetentnosť a najmä neschopnosť, ktorou disponujú za nemalé peniaze !

Vrátim sa na začiatok, čo ma viedlo k písaniu týchto riadkov. Najviac ma na tejto „kríze“ mrzí verejná mienka, postoj nás pacientov k svojim lekárom. To je úbohé, lacné, ponižujúce. Lekári od nás nečakajú pomoc, ani verejnú zbierku, ale zaslúžia si pochopenie, úctu, slušnosť, trpezlivosť a našu dôveru. To všetko sa v posledných rokoch z nás vytratilo. Napokon hrozí aj plán „C“ - odídu aj tí, ktorých ešte dnes v nemocniciach ostali. Verte, že politici nebudú bdieť celé noci nad vašimi chorými deťmi, vnukmi, vnučkami. A preto je mi vás, milí pacienti, naozaj ľúto!

Je smutné, že v dnešnej dobe pod tlakom verejnej mienky človek potrebuje aj dávku odvahy, aby si pred meno napísal MUDr.

MUDr. Peter Abelovský

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?