O proteste. Však o čom inom ?!

Autor: Miroslava Roháčová | 4.2.2012 o 11:58 | (upravené 4.2.2012 o 13:59) Karma článku: 8,60 | Prečítané:  794x

Včera som sa vrátila z protestu a chcela som písať. Zmrzli mi však ruky. Tak píšem dnes. Dobre som sa na to vyspala a uvažovala som nad tým, čo napíšem. Keď sa protestujúci pohýnali smerom k Prezidentskému palácu, pohla som sa s nimi a v jednom momente ma ovládol pocit, že už kráčať ďalej nemusím. Vrátila som sa teda domov. A ako som pomaly odmŕzala, tak som si spomenula na toto.

 

Moju starú mamu z maminej strany som až tak dobre nepoznala. Zomrela keď som mala 4 roky a skoro sa dožila mojich piatich. Pamätám si však na pár momentov, ktoré sa mi vynorili pri státí medzi tými včerajšími demonštrantami.

Moja stará mama robila výbornú fazuľovú polievku. Z podomácky vypestovanej fazule a domáceho čerstvo nadojeného mlieka. Vždy, keď sme ju jedli, natrhala nám do tej polievky pár kúskov chleba a celé sa nám to nasalo až nebolo polievky, len fazuľovou polievkou nasatých chlebových buchtičiek. Moja mama to nemá rada dodnes. A my so sestrou to dodnes demonštratívne robíme. Dakedy dávno už len z dôvodu preukázať kúsok vnútornej rebélie tak, ako každý správny puberťák. A dnes asi preto, že si na ňu takto rady spomenieme. A ten pocit na tú teplú fazuľovicu ma aspoň nachvíľu zahrial a ja som na tom proteste dokázala stáť i v -12°C.

Druhý moment, povedzme že duchovnejšieho charakteru ma napadol pri tom, ako na pódiu stál Tom Nicholson a hovoril o láske. Jediný moment, kedy sa na mňa moja stará mama pozrela s láskou a ktorý mi zároveň ostal v pamäti, je jedno pekné poobedie v záhradke pri dome. Ja som sa tam babrala v zemi, určite som hľadala dážďovku alebo kamienky (táto vášeň pre kamienky ma neprešla do mojich cca 12 rokov) a ona povedala : „Keď chceš, aby ti narástli pekné kvietky, musíš vytrhať burinu a nie sa len tak babrať v zemi, Miruška!“

Je dosť možné, že to vo mne ostalo a možno i preto dodnes verím tomu, že ak chceme niečo zmeniť v dobré, musíme odstrániť zlé. Ak chceme, aby ľudia vedeli, čo nám vadí, mali by sme to povedať nahlas a nedúfať v to, že im to samým dôjde.

PROTEST GORILA II 03,02,2012

Je ťažké sa rozhodnúť. Na jednej strane vás v tom dave strháva myšlienka. Zrazu si všimnete, že spolu s tou masou opakujete či vykrikujete tie isté slová. Ťažko je otočiť sa v opačnom smere. Ťažko sa i mne vychádzalo z toho davu ľudí, keď som sa rozhodla, že už nechcem kráčať ďalej. Popravde, skoro som sa z tade nedostala.

No chcem niečo podotknúť. S protestom Gorila súhlasím. Súhlasím s každým protestom, ktorý vzniká v mene dobrej veci a za cieľ si dáva boj proti zlu. Myslím si však, že tak ako ľudstvo, ani ten dav ešte nedozrel na to, aby bojoval bez násilia. Bez ručne vyrobenej šibenice na politikov. Bez lietajúcej pyrotechniky a banánov. Bez toho, aby si uvedomili, že v proteste, kde sa ľudia zišli, aby vyjadrili spoločnú nechuť všetci občania i neobčania tejto republiky voči zlu a korupcii, nemôžu kričať „Cigáni za mreže!“, keď i ten cigáň je jedným článkom toho davu. A že nemôžu žiadať, aby prešli od politikov riadenými finančnými skupinami k najdemokratickejšiemu štátu na svete, ktorý sa bude ku každému prípadu vyjadrovať verejne pomocou diskusie či poštovou zásielkou, lebo ani prechod počasia z extrému do extrému by tej kvetine, ktorú sa moja stará mama snažila odbremeniť od buriny, neurobil dobre.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?