Tento muž s tvárou chlapca ma potešil. A predstierajúc, že som veriaca viac, ako som si sama predtým dokázala pripustiť, počúvala som jeho „kázeň“.
Nie, teraz vážne. Nechcem ho nijako uraziť. Bol hrozne milý, čo mi došlo asi po dvoch minútach strávených v jeho blízkosti. Slovo „Ježiš“ spomenul iba raz. Považujem to za obdivuhodný výkon. Vždy, keď som sa stretla s podobnou, nazvime to orientáciou, slovo „Ježiš“ bolo ako spojka medzi vetami. Išiel som po ulici, Ježiš (normálne použijete spojku – a – ), on ma videl. A podobné reálie. Alebo tí naši známi Jehovisti či podobné skupiny a sekty, čo vás chcú do toho namočiť. Raz som od nich dostala nejaký časopis. Len na obale bolo slovo Ježiš a viera spomenuté pätnásť krát. Akože áno, sme Jehovisti a nútime vás do toho, ale psst – bude to naše tajomstvo.
Po chvíli som mu však ja prezradila moje malé tajomstvo a síce, že sa každý deň večer v posteli v duchu modlím takou vlastne upravenou modlitbou. Môj starší Stansfield sa ma na to spýtal zaujímavú otázku. Ako posilňuješ svoju vieru ? Bolo mi to jasné. Ide o presne mierený ťah na moju osobu s cieľom rozšíriť mormonskú komunitu. A potom sa na mňa pozrel tými krásne modrými americkými očami a ja som sa cítila ako Pretty woman a on bol môj Richard Gere. Dokonca sme hovorili anglicky, čo len umocňovalo vo mne niekoľko sekundový pocit, že zažívam hollywoodsku „love at first sight“ (lásku na prvý pohľad). Avšak prisahám, že tento gýčovitý pocit naozaj netrval viac, ako niekoľko sekúnd.
Rozprávali sme sa ďalej. A nebolo to len tak, že on sa pýtal a ja som mu odpovedala. Prevzala som mormonské vedenie a aj ja som sa ho spýtala na pár otázok. „Prečo v to verí ?“ s troškou sarkazmu, „Čo mu viera ponúka ?“ s vážnou tvárou a „Čo sa konkrétne v jeho živote stalo, že začal veriť ?“ čisto zo zvedavosti. Odpovedal až po chvíli ticha. Bolo mi jasné, že buď v tom nemá až tak jasno alebo sa snaží o dokonalú odpoveď, ktorou by ma očaril ešte viac, ako sa mu to darí doteraz. Jeho odpovede boli „Lebo potrebujem nádej.“, „Nádej.“ a „Lebo moja rodina tú nádej potrebovala dostať odo mňa.“
Tento rozhovor možno trval desať minút. A aj keď ma nepresvedčil prestúpiť na inú vieru, začala som veriť, že aj mormoni sú len ľudia.